Nenašli ste to, čo ste hľadali?
Nechajte nám vaše číslo a my vám zavoláme.
Šikovným patrí svet. Vymyslieť niečo je veľká vec. Ale vymyslieť niečo, na čom človek zbohatne, je vec prešpekulovaná. Zvlášť, keď je to tak trošku mimo zákon… Jedným takým špekulantom bol aj Charles Ponzi.
Kto by nechcel podnikať s minimálnymi odvodmi a daňami? Firmy, ktoré sa rozhodli takto podnikať, však museli zmeniť sídlo a založiť spoločnosť práve v jednej z destinácií, ktoré si hovoria daňový raj.
Priemerný človek pracuje, odvádza odvody do poisťovní, platí dane a hrubá mzda mu klesá a klesá a klesá až sa zastaví približne na 3/4 hrubej mzdy. Štvrtina jeho hrubej mzdy putuje do poisťovní a do štátnej pokladnice.
Pripadá vám, že štátny erár je „nenásytný“ a jeho správcovia zdaňujú mnohokrát nezmyselne všetko, čo môžu? Tak verte, že sa v dejinách ľudstva vyskytovali tak bizarné dane, že sa nad nimi rozum pozastaví.
Whistleblower, pre niekoho hrdina, pre iných udávač a žalobaba. Pojem whistleblower vznikol spojením slov „blow the whistle“ – zapískať na píšťalku. Ide o človeka, ktorý upozorní na nejakú neprávosť.
Pivo je český (takmer) denný chlieb. Navyše, sú to mentalitou naši najbližší susedia, tak sa pozrime, ako sa pivo zdaňovalo práve tam.
17te a 18.te storočie sú v znamení samosprávy panovníka – absolutizmus. V jeho rukách bola všetka moc.
Typickým znakom Rímskeho kráľovstva (753 – 509 p. n. l.) boli nízke štátne výdavky a nulové dane. Aj keď to pre nás môže byť nepochopiteľné, dane neboli potrebné. Rímske kráľovstvo bolo úplne sebestačné.