Občianstvo vs. daňová rezidencia

Popri práci v zahraničí môže nastať situácia, že ste štátnym občanom jednej krajiny a zároveň ste rezidentom inej krajiny. V ktorej krajine vám vznikajú daňové povinnosti a ako sa vyznať v tomto komplikovanom procese?

1. Štátne občianstvo
   
2. Daňová rezidencia
   2a. Rezident
   2b. Nerezident
   
3. Občianstvo a daňová rezidencia
   
4. Význam bydliska pre určenie daňovej rezidencie
   
5. Príklady z praxe
   5a. Príklad č. 1 - Slovák žijúci a pracujúci v Čechách
   5b. Príklad č. 2 - Slovák žijúci a pracujúci časť roka na Slovensku a časť roka v Čechách
   5c. Príklad č. 3 - Slovenka pracujúca pre českého zamestnávateľa
   5d. Príklad č. 4 - Živnostník podnikajúci na Slovensku aj v Čechách
   5e. Príklad č. 5 - Občianstvo a rezidencia na Slovensku, stála prevádzkareň v Čechách
   

1. Štátne občianstvo

Občianstvo môžeme charakterizovať ako trvalý a právny vzťah medzi fyzickou osobou a konkrétnym štátom, v ktorom fyzická osoba žije. Z uvedeného vzťahu vyplývajú určité práva a povinnosti ako pre fyzickú osobu, teda občana, tak aj pre štát. Práva a povinnosti oboch strán stanovuje vnútroštátne právo daného štátu.

Okrem toho platí, že občan Slovenskej republiky môže mať dvojité občianstvo. Teda slovenské občianstvo a zároveň občianstvo inej krajiny, ktorá povoľuje dvojité občianstvo. To znamená, že Slovák má popri slovenskom občianstve nárok na udelenie českého, nemeckého, belgického alebo iného občianstva. Existujú však krajiny, ktoré nepovoľujú dvojité občianstvo, ako napríklad Rakúsko. Ak Slovák požiada o rakúske občianstvo, musí sa vzdať slovenského občianstva.

Späť na obsah

2. Daňová rezidencia

Daňová rezidencia označuje, v ktorej krajine je daňovník povinný platiť dane z celosvetových príjmov. Väčšinou ide o štát, v ktorom trávite najviac času alebo tam napríklad pracujete. Pravidlá pre získanie štatútu daňového rezidenta sa v jednotlivých krajinách môžu líšiť.

2a. Rezident

Rezidentom je fyzická osoba, ktorá má na území daného štátu trvalý pobyt, stredisko záujmov napr. rodinu a zdržuje sa tam minimálne 183 dní v roku. Ak žijete na Slovensku a spĺňate podmienky daňovej rezidencie podľa zákona o dani z príjmov, ste rezidentom Slovenskej republiky. To znamená, že máte na Slovensku neobmedzenú daňovú povinnosť a musíte tu zdaniť vaše celosvetové príjmy.

Podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov sa za fyzickú osobu považuje daňovník, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava, pričom:

• fyzická osoba má na území Slovenskej republiky bydlisko, ak má možnosť ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie a zámer fyzickej osoby je trvale sa zdržiavať v tomto bydlisku,
• fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach (do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu).

2b. Nerezident

Nerezidentom je fyzická osoba, ktorá

• nemá trvalý pobyt ani bydlisko na území Slovenskej republiky a tiež sa tu nezdržiava viac ako 183 dní v roku,
• sa tu zdržiava príležitostne, napríklad kvôli štúdiu alebo liečeniu,
• denne alebo v dohodnutých časových obdobiach prekračuje hranice Slovenskej republiky, a to z dôvodu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území SR.

Chcem sa poradiť o určení rezidencie

Ak máte trvalý pobyt mimo Slovenskej republiky alebo sa v zahraničí zdržiavate viac ako 183 dní v kalendárnom roku, môžete byť považovaný za daňového rezidenta iného štátu, v ktorom spĺňate tieto podmienky.

Späť na obsah

3. Občianstvo a daňová rezidencia

Občianstvo a daňová rezidencia sú dva rozdielne pojmy. To znamená, že môžete mať napríklad slovenské občianstvo, ale súbežne ste rezidentom napríklad Českej republiky. V jednotlivých krajinách tak vznikajú rôzne daňové povinnosti, ktoré závisia od konkrétnej situácie.

Späť na obsah

4. Význam bydliska pre určenie daňovej rezidencie

Ak spĺňate podmienky rezidencie v dvoch krajinách, čiže ak ste považovaný za rezidenta dvoch zmluvných štátov, dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. Príkladom dvojitej rezidencie môže byť Slovák s trvalým pobytom na Slovensku, ktorý sa dlhodobo zdržiava v Českej republike. Konflikt dvojitej rezidencie sa v takom prípade musí rozriešiť, aby sa zistilo, v ktorej z dvoch krajín bude daňovník zdaňovať celosvetový príjem. K zisteniu slúži 5 rozhraničovacích kritérií, ktoré sa uplatňujú v presnom poradí:

• Stály byt (trvalo dostupné bývanie) - daňovník vlastní alebo drží zariadený a udržiavaný byt, ktorý má stály charakter. Inak povedané, ide o dostupné bývanie na dlhodobé využitie, ktoré je daňovníkovi prístupné nepretržite a v každom čase. Stálym bytom môže byť bytový alebo rodinný dom v osobnom vlastníctve alebo v prenájme. Ak má daňovník stály byt v oboch krajinách, rezidencia sa ďalej posudzuje podľa strediska životných záujmov.
• Stredisko životných záujmov - kde má daňovník silné ekonomické, rodinné a osobné väzby, napríklad rodinné vzťahy, zamestnanie, podnikanie, majetkové pomery, politické a kultúrne aktivity atď. Ak nie je možné posúdiť, v ktorej krajine má daňovník stredisko životných záujmov, rezidencia sa posudzuje miestom obvyklého zdržiavania sa, teda hranicou 183 dní.
• Miesto, kde sa daňovník obvykle zdržiava - v ktorej krajine sa daňovník zdržiava častejšie. Ak sa daňovník zdržiava v oboch štátoch, rezidencia sa posudzuje podľa štátnej príslušnosti.
• Štátna príslušnosť - občianstvo.
• Vzájomná dohoda príslušných orgánov zmluvných štátov - ak má daňovník občianstvo v oboch krajinách, alebo naopak nemá občianstvo ani v jednej z nich, rezidencia sa určí dohodou príslušných orgánov oboch zmluvných štátov.

Späť na obsah

5. Príklady z praxe

Príklad č. 1 - Slovák žijúci a pracujúci v Čechách

Roman je občan Slovenskej republiky, ktorý sa dlhodobo zdržiava a pracuje v Českej republike. Žije tu v prenajatom byte spolu s manželkou a deťmi. Okrem toho vlastní byt na Slovensku, kam cestuje dvakrát do roka. V ktorej krajine je Roman rezidentom a kde bude zdaňovať svoj príjem?

Odpoveď:

Keďže má Roman stály byt v oboch krajinách, pri určení rezidencie sa posudzuje druhé kritérium, a to stredisko životných záujmov. Rodinné vzťahy, zamestnanie a kultúrne aktivity má v Českej republike. Okrem toho sa tu zdržiava dlhšie ako 183 dní, preto sa považuje za českého rezidenta. Celosvetový príjem preto zdaňuje v Českej republike. Ak na Slovensku nemal žiadny príjem, nemá tam žiadne daňové povinnosti.

Príklad č. 2 - Slovák žijúci a pracujúci časť roka na Slovensku a časť roka v Čechách

Tomáš je Slovák trvale žijúci v Žiline. V zime pracoval tri mesiace ako sezónny robotník v Českej republike. V ktorej krajine je Tomáš rezidentom a kde bude zdaňovať celosvetový príjem?

Odpoveď:

Tomáš spĺňa podmienky rezidencie na Slovensku, preto musí zdaniť celosvetový príjem v Slovenskej republike. Ak má povinnosť podať daňové priznanie v Českej republike, v súlade s českými zákonmi, príjem dosiahnutý v Čechách zdaní ako nerezident Českej republiky. Tento príjem zároveň uvedie v slovenskom daňovom priznaní ako príjem zo zahraničia.

Príklad č. 3 - Slovenka pracujúca pre českého zamestnávateľa

Michaela žije trvale na Slovensku a pracuje z domu na IČO pre českú spoločnosť. V ktorej krajine je Michaela rezidentkou a kde bude zdaňovať svoj celosvetový príjem?

Odpoveď:

Michaela je rezidentkou Slovenska, nakoľko tu má trvalé bydlisko a spĺňa všetky podmienky rezidencie. Celosvetový príjem, vrátane príjmu z Českej republiky, daní na Slovensku. Keďže pracuje na slovenské IČO, príjem z Českej republiky uvedie v slovenskom daňovom priznaní ako príjem zo živnosti a nie ako zahraničný príjem.

Príklad č. 4 - Živnostník podnikajúci na Slovensku aj v Čechách

Miroslav je občan Slovenskej republiky, ktorý žije a podniká na Slovensku v oblasti stavebníctva. Zákazky občas vykonáva aj v Českej republike. Stály byt má na Slovensku. Počas vykonávania stavebných prác v Čechách je krátkodobo ubytovaný na ubytovni. V ktorej krajine bude Miroslav zdaňovať svoj príjem z podnikania?

Odpoveď:

Keďže Miroslav nemá v Českej republike stálu prevádzkareň, ani stály byt a zdržiava sa tam menej ako 183 dní, je rezidentom Slovenska. To znamená, že má na Slovensku neobmedzenú daňovú povinnosť a musí tu zdaniť svoje celosvetové príjmy. Príjem dosiahnutý v Českej republike uvedie v slovenskom daňovom priznaní ako príjem zo živnosti.

Príklad č. 5 - Občianstvo a rezidencia na Slovensku, stála prevádzkareň v Čechách

Peter je občanom Slovenskej republiky, ktorý podniká v Českej republike. Na území Českej republiky mu vznikla stála prevádzkareň. V ktorej krajine vzniká Petrovi daňová povinnosť?

Odpoveď:

Keďže Peter podniká v Českej republike a vznikla mu tam stála prevádzkareň, príjem z podnikania zdaňuje v Čechách. Platí tu pravidlo, že príjmy vzťahujúce sa k stálej prevádzkarni sa zdaňujú v krajine, kde sa prevádzkareň nachádza. Ako rezident Slovenskej republiky má Peter povinnosť podať daňové priznanie aj na Slovensku. V slovenskom daňovom priznaní uvedie aj príjem z Českej republiky. Na príjem z podnikania v Českej republike sa v slovenskom daňovom priznaní uplatní metóda zápočtu. Inak povedané, zaplatená daň v ČR sa v SR započíta a rozdiel sa doplatí na SR.

Späť na obsah

Potrebujete pomôcť so zdanením príjmov či s určením rezidencie? Obráťte sa na nás.

Chcem pomôcť s určením rezidencie