Dane pri práci na Slovensku a v Čechách: Ktorá krajina ponúka výhodnejšie podmienky?

Každá krajina má svoj vlastný daňový systém, ktorý sa líši nielen podľa štátu, ale aj podľa typu pracovnej činnosti, či už ide o zamestnanie, živnosť alebo iné formy príjmu. Aké sú rozdiely daňového zaťaženia medzi Slovenskom a Českou republikou a ktorá z krajín má výhodnejšie podmienky?

1. Zamestnanie - hlavný pracovný pomer
   1a. Odvody zamestnanca a zamestnávateľa na Slovensku
   1b. Odvody zamestnanca a zamestnávateľa v Českej republike
   1c. Porovnanie
   
2. Živnosť
   2a. Odvody živnostníka na Slovensku
   2b. Odvody živnostníka v Českej republike
   2c. Porovnanie
   
3. Práca na dohodu
   3a. Odvody dohodára na Slovensku
   3b. Odvody dohodára v Českej republike
   3c. Porovnanie
   
4. Daňové odpočty na Slovensku a v Českej republike
   

1. Zamestnanie - hlavný pracovný pomer

Zamestnanie patrí medzi najbežnejšie formy pracovnej činnosti, pri ktorej je fyzická osoba v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom na základe pracovnej zmluvy. Z hrubej mzdy zamestnanca sa odvádzajú povinné zdravotné a sociálne odvody, na ktorých sa podieľa zamestnanec aj zamestnávateľ.

1a. Odvody zamestnanca a zamestnávateľa na Slovensku

* Odvody zamestnanca so zdravotným postihnutím sa znižujú na polovicu, a to 2 % pre zamestnanca a 5,5 % pre zamestnávateľa.

Zamestnanie a daň z príjmu

Zamestnanec hradí okrem odvodov na zdravotné a sociálne poistené aj daň z príjmu vo výške:

• 19 % - ak je základ dane nižší ako 4 036,79 € mesačne (48 441,43 € ročne - sadzba platná pre rok 2025),
• 25 % - ak je základ dane vyšší ako 4 036,79 € mesačne (48 441,43 € ročne - sadzba platná pre rok 2025).

1b. Odvody zamestnanca a zamestnávateľa v Českej republike

* V roku 2025 je min. mzda v ČR stanovená vo výške 20 800 Kč. Po prepočte na € je to čiastka 834 €.

Zamestnanie a daň z príjmu

Zamestnanec hradí okrem odvodov na zdravotné a sociálne poistné aj daň z príjmu vo výške:

• 15 % - základná sadzba, ktorá sa uplatňuje na príjmy do 36 násobku priemernej mesačnej mzdy (priemerná mesačná mzda pre rok 2025 je vo výške 46 557 Kč/1 867 €)
• 23 % - uplatní na tú časť základu dane, ktorá prevyšuje 36 násobok priemernej mesačnej mzdy.

1c. Porovnanie

Daňové a odvodové zaťaženie zamestnancov a zamestnávateľov na Slovensku a v Českej republike sa pri pohľade na výšku odvodov môže zdať viac menej porovnateľné, no pri celkovom výpočte čistej mzdy je vidieť, že Česká republika má pre zamestnancov výhodnejšie podmienky.

Na Slovensku sú odvody (z minimálnej mzdy) o niečo vyššie pre zamestnanca aj zamestnávateľa. Slovenský zamestnanec zaplatí z hrubej mzdy 109,34 €, zatiaľ čo v Česku je to 96,75 €. Podobne aj zamestnávateľ na Slovensku odvádza za zamestnanca viac, a to 295,38 € oproti českým 281,90 €. Rozdiel sa zdá byť zanedbateľný, no po odrátaní dane z príjmu (s uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane) je čistá mzda zamestnanca na Slovensku vo výške 663,50 € a v Českej republike je to 715,18 €. Český zamestnanec tak dostane o 51,68 € mesačne viac ako slovenský zamestnanec. Pri samotnom výpočte čistej mzdy teda zohráva dôležitú úlohu výška mzdy, odvodov, a tiež výška dane z príjmu.

Ak porovnáme výšku odvodov z priemernej mesačnej mzdy z roku 2024 (pre rok 2025 bude zverejnená v roku 2026), ktorá na Slovensku činila 1 524 € a v Čechách cca 1 857 € (46 165 Kč), tu je rozdiel ešte výraznejší. Slovenský zamestnanec zaplatí na odvodoch čiastku 204 € a český zamestnanec cca 215 €. Rozdiel opäť nie je vidieť vo výške samotných odvodov, ale ak si ich odrátame od priemernej mzdy (ktorá je v ČR vyššia), slovenský zamestnanec je už v tejto fáze na čiastke 1 320 €, zatiaľ čo u českého zamestnanca je to 1 642 €. Ak si následne odrátame ešte daň z príjmu (s uplatnením NČZD), čistá mzda slovenského zamestnanca je 1 160,35 €, zatiaľ čo čistá mzda českého zamestnanca je 1 463,28 € (36 449 Kč). Rozdiel je viac než 300 €. Čiže aj tu platí, že pri porovnávaní SR a ČR sa nemôžeme pozerať na samotnú výšku odvodov, ale aj na výšku mzdy, z ktorej sa odvody odrátajú.

Daň z príjmu je pri základnej sadzbe výhodnejšia v Česku (15 % oproti slovenským 19 %). Druhá sadzba dane je opäť výhodnejšia v Českej republike, pretože je nižšia (23 % oproti slovenským 25 %) a jej uplatnenie nastáva v ČR pri vyššej čiastke príjmu oproti Slovensku. Čiže slovenský zamestnanec tak v porovnaní s českým dosiahne vyššiu sadzbu skôr (ČR: pri čiastke nad 63 469,97 € / 1 582 812 Kč ročne, SR: pri čiastke nad 48 441,43 € ročne). Ak porovnáme výpočet dane z priemernej mzdy zamestnanca na Slovensku a v Čechách (SK: 1 524 €, ČR: 1 857 €), slovenský zamestnanec zaplatí preddavok na dani v čiastke 159,65 € (19 % zo mzdy) a český zamestnanec 175,35 € (15 % zo mzdy). Českému zamestnancovi tak na dani síce vychádza viac o 15,7 €, ale čistú mzdu má v konečnom dôsledku vyššiu.

Späť na obsah

Živnosť

Živnosť je forma podnikania, pri ktorej fyzická osoba podniká na vlastné meno a zodpovednosť. Ide o flexibilný spôsob výkonu práce, ktorý si vyžaduje platenie odvodov a podávanie daňového priznania.

2a. Odvody živnostníka na Slovensku

Živnosť a daň z príjmu

Živnostník hradí okrem odvodov na zdravotné a sociálne poistné aj daň z príjmu. Tu platia tri sadzby dane. Prvá je vo výške 15 % a uplatní sa, ak príjem nepresiahne čiastku 100 000 €. Ak príjem živnostníka presiahne uvedenú čiastku, v daňovom priznaní si uplatnia tieto sadzby dane:

• 19 % - z čiastky základu dane, ktorá neprevyšuje sumu 48 441,43 €,
• 25 % - z čiastky základu dane, ktorá prevyšuje sumu 48 441,43 €.

Živnostníkovi nevzniká povinnosť platiť platiť preddavky na daň v prvom roku podnikania. Táto povinnosť mu vznikne až ďalší rok po podaní daňového priznania. Výška a frekvencia preddavkov (mesačne/štvrťročne) závisí od výslednej daňovej povinnosti za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

2b. Odvody živnostníka v Českej republike

* Minimálna výška odvodov na sociálne poistné je stanovená vo výške 35 % z priemernej mzdy. Pre začínajúcich podnikateľov je sadzba prvé tri roky nižšia, a to vo výške 25 % z priemernej mzdy, tedy 3 399 Kč (tj. 136,37 €) Čiastka 60,01 € (1 496 Kč) platí pre živnostníkov, ktorý vykonávajú podnikateľskú činnosť ako vedľajšiu formu práce a presiahli rozhodnú čiastku.

* Minimálna výška odvodov na zdravotné poistenie je stanovená vo výške 13,5 % z polovice priemernej mzdy, čo predstavuje čiastku 3 143 Kč.

Živnosť a daň z príjmu

Živnostník platí okrem odvodov na sociálne a zdravotné poistenie aj daň z príjmu. Tá je vo výške 15 % alebo 23 % z dosiahnutého zisku. Živnostník podnikajúci v Čechách nie je povinný platiť preddavky na daň, ak bola jeho posledná daňová povinnosť nižšia ako 30 000 Kč (cca 1 206 €).

Český živnostník má možnosť vstúpiť do režimu paušálnej dane, ale len ak spĺňa hranicu príjmu do 80 239 € ročne (2 mil. Kč). Podľa výšky príjmu následne spadá do prvého, druhého alebo tretieho pásma. Paušálna daň je pevne stanovená a platí sa mesačne v pravidelne sa opakujúcich platbách v rovnakej čiastke. Táto čiastka zahŕňa daň z príjmu a zálohy na zdravotné a sociálne poistné. Výška odvodov je daná podľa druhu pásma, v ktorom sa živnostník nachádza. Paušálna daň uľahčuje živnostníkom administratívu, no na druhej strane pri nej nie je možné uplatniť si daňové zvýhodnenia.

2c. Porovnanie

Na Slovensku sú minimálne odvody na zdravotné a sociálne poistenie vyššie ako v Česku (ČR cca 317 €, SR cca 340 €). Okrem toho, ak porovnáme odvodové a daňové zaťaženie slovenských a českých živnostníkov s ročným príjmom 30 000 € zistíme, že český živnostník je na tom podstatne výhodnejšie:

Výhodou slovenského systému je, že živnostník nie je povinný platiť sociálne odvody v prvom roku podnikania. V Česku je odvodový systém jednoduchší aj vďaka paušálnej dani, ktorá umožňuje podnikateľom s nižšími príjmami (do 80 239 € ročne) uhrádzať všetky daňové povinnosti jednou fixnou platbou. Tento režim výrazne znižuje administratívnu záťaž.

Späť na obsah

3. Práca na dohodu

Práca na dohodu je flexibilná forma zamestnania, ktorá sa využíva najmä pri príležitostných, krátkodobých alebo sezónnych prácach. Na Slovensku existujú tri základné typy dohôd, a to dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov. V Českej republike sa využívajú dve formy, dohoda o provedení práce (DPP) a dohoda o pracovní činnosti (DPČ), ktoré sa líšia najmä rozsahom práce a odvodovým zaťažením.

3a. Odvody dohodára na Slovensku

Výška odvodov pri dohode o vykonaní práce a dohode o pracovnej činnosti závisí od toho, či má dohodár pravidelný alebo nepravidelný príjem. Pri dohode o brigádnickej práci študenta naopak platí, že dohodár s príjmom do 200 € mesačne neplatí odvody na sociálne poistenie (podmienkou je podpísanie oznámenia a čestného vyhlásenia na uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky). Povinnosť platby sociálneho poistenia sa vzťahuje len na zamestnávateľa. Dohoda o brigádnickej práci študentov nepodlieha zdravotným odvodom ani pre dohodára, ani pre zamestnávateľa.

Odvody dohodára s pravidelným príjmom:

Odvody dohodára s nepravidelným príjmom:

Odvody z dohody o brigádnickej práci študentov:

Dohoda a daň z príjmu

Príjem nadobudnutý z ktoréhokoľvek typu dohody sa radí medzi zdaniteľný príjem. To znamená, že takýto príjem podlieha dani z príjmu rovnako, ako príjem zo zamestnania, a to vo výške 19 % alebo 25 %. Spôsob zdanenia sa odvíja od toho, či má študent u zamestnávateľa podpísané tzv. „Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu".

3b. Odvody dohodára v Českej republike

Oba typy dohôd (DPP a DPČ ) nepodliehajú za určitých podmienok zdravotnému a sociálnemu poisteniu. Rozhodujúci faktor, pri ktorom nevzniká povinnosť platby odvodov, je hranica príjmu. Pri DPP je to do 11 499 Kč (cca 461 €) a pri DPČ do 4 499 Kč (cca 180 €).

DPP a odvody na zdravotné a sociálne´poistenie

DPČ a odvody na zdravotné a sociálne poistenie

DPP/DPČ a daň z príjmu

Príjem z dohôd (DPP aj DPČ) môže byť zdanený dvoma rôznymi spôsobmi, a to zrážkovou alebo zálohovou daňou. Spôsob zdanenia sa určuje podľa toho, či má študent u zamestnávateľa podpísané tzv. „Prohlášení poplatníka k dani z příjmů fyzických osob ze závislé činnosti“.

Ak študent nemá podpísané „prohlášení” a jeho príjem z DPP je do 11 499 Kč / 461 € mesačne (alebo u DPČ do 4 499 Kč / 180 € ), príjem sa zdaní zrážkovou daňou vo výške 15 %. Táto daň je konečná a príjem sa už neuvádza v daňovom priznaní. Daňová povinnosť je tým považovaná za vysporiadanú.

Ak ale študent podpíše „prohlášení”, tak pri DPP (bez ohľadu na výšku príjmu) aj pri DPČ s príjmom vyšším ako 4 499 Kč mesačne, mu zamestnávateľ bude odvádzať zálohovú daň z príjmu. V tomto prípade môže zamestnávateľ uplatniť zľavu na dani na daňovníka (30 840 Kč / 1 239 € ročne) a prípadne ďalšie zľavy, ak na ne má študent nárok.

3c. Porovnanie

Slovensko má na rozdiel od Česka až tri typy dohôd. Na druhej strane, slovenský dohodár neplatí odvody na zdravotné poistenie len pri dohode o brigádnickej práci študentov, zatiaľ čo český dohodár nepodlieha zdravotným a sociálnym odvodom pri DPP aj DPČ, ak nedosiahne stanovenú hranicu príjmu.

Späť na obsah

4. Daňové odpočty na Slovensku a v Českej republike

Na Slovensku, rovnako ako v Českej republike, má daňovník možnosť uplatniť si daňové zvýhodnenia. Slovensko ponúka 3 druhy odpočítateľných položiek a 2 druhy daňových bonusov. Naopak, Česko má 4 druhy odpočítateľných položiek a 6 druhov zliav na dani.

Obe krajiny majú základný odpočet na daňovníka, ktorý sa automaticky zohľadní pri výpočte daňovej povinnosti.
Na Slovensku si daňovník môže uplatniť základný odpočet na daňovníka, resp. nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 5 753,79 € ročne (platí pre rok 2025). Jej uplatnením sa znižuje základ dane, a teda aj výsledná daň. V Českej republike je síce odpočet nižší, a to cca 1 239 € (30 840 Kč), no v porovnaní so Slovenskom, kde sa nezdaniteľná časť odpočítava od základu dane, je v Česku odpočet konečná zľava, ktorá sa odpočítava od vypočítanej dane. Slovensko má oproti Česku výhodu v tom, že odpočet na daňovníka sa zvyšuje každý rok, zatiaľ čo v Česku odpočet veľmi nerastie. Súčasná výška českého odpočtu je rovnaká od roku 2022 a v minulom období mali napr. rovnaků výšku odpočtu platnú až 9 rokov (od roku 2012 do 2021).

Ďalším zvýhodnením, ktoré ponúkajú obe krajiny, je daňový odpočet na manželku/manžela (v Českej republike je to zľava na manželku/manžela). Aj v tomto prípade je výrazný rozdiel vo výške daňového zvýhodnenia. Na Slovensku je to 5 260,61 € ročne a v Česku cca 998 € (24 840 Kč). Aj tu však platí, že slovenský odpočet znižuje základ dane, zatiaľ čo český odpočet je konečnou zľavou. Podmienky nároku na toto zvýhodnenie majú obe krajiny nastavené inak, napr. na Slovensku stačí splniť jednu zo 4 podmienok, zatiaľ čo v Česku je potrebné splniť všetky tri stanovené podmienky.

Zvýhodnenie týkajúce sa detí tiež ponúkajú obe krajiny. Na Slovensku je to daňový bonus na dieťa do 18 rokov (platné pre rok 2025) a v Česku je to zľava na dieťa. Daňový bonus na dieťa je na Slovensku o dosť komplikovanejší. Jeho výška sa určuje podľa veku dieťaťa, počtu detí a výšky príjmu rodiča. Slovensko dokonca zaviedlo krátenie daňového bonusu na dieťa pre daňovníkov s vyššími príjmami, ktoré je v platnosti od januára 2025.

Slovensko ďalej ponúka odpočet na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) a daňový bonus na úroky z hypotéky (uzatvorenej od 1. 1. 2018). Naopak, v Českej republike je možnosť odpočítať si z daní dary, darovanie krvi, úroky z hypotéky, či sporiace produkty na starobu.

Napriek tomu, že Česká republika má viac daňových odpočtov, nie každý daňovník má na ne nárok. Pre každý druh odpočtu, či už na Slovensku alebo v Čechách, platia iné podmienky uplatnenia nároku.

Späť na obsah

Potrebujete sa poradiť ohľadom zdanenia príjmu či uplatnenia daňových odpočtov?Napíšte nám.

Dohodnúť konzultáciu