Slovensko vs. Česko: Dane a odvody 2026 - Kto je na tom lepšie?

Daňový systém Slovenska a Českej republiky sa líši nielen podľa štátu, ale aj podľa typu pracovnej činnosti, či už ide o zamestnanie, živnosť alebo iné formy zárobkovej činnosti. Ako sa tieto rozdiely prejavujú v celkovom daňovom zaťažení a ktorá z krajín ponúka výhodnejšie podmienky?

1. Daňová rezidencia vs. občianstvo
   1a. Čo je občianstvo?
   1b. Čo je daňová rezidencia?
   1c. Rezident
   1d. Nerezident
   1e. Rozdiel medzi občianstvom a daňovou rezidenciou
   1f. Ako sa určuje daňová rezidencia?
   1g. Príklady určenia daňovej rezidencie
   
2. Zamestnanec: Dane a odvody na Slovensku
   2a. Sociálne a zdravotné odvody
   2b. Daň z príjmu fyzických osôb
   2c. Príklad výpočtu čistej mzdy
   
3. Zamestnanec: Dane a odvody v Českej republike
   3a. Sociálne a zdravotné odvody
   3b. Daň z príjmu fyzických osôb
   3c. Príklad výpočtu čistej mzdy
   
4. Živnostník: Dane a odvody na Slovensku
   4a. Sociálne a zdravotné odvody
   4b. Daň z príjmu fyzických osôb / živnostníkov
   
5. Živnostník: Dane a odvody v Českej republike
   5a. Sociálne a zdravotné odvody
   5b. Daň z príjmu fyzických osôb / živnostníkov
   
6. Porovnanie: Slovensko vs. Česko
   6a. Zamestnanec: Dane a odvody
   6b. Živnostník: Dane a odvody
   6c. Daňové odpočty
   6d. Ktorý systém je výhodnejší?
   

1. Daňová rezidencia vs. občianstvo

Popri práci v zahraničí môže nastať situácia, že ste štátnym občanom jednej krajiny a zároveň ste rezidentom inej krajiny.

1a. Čo je občianstvo?

Občianstvo môžeme charakterizovať ako trvalý a právny vzťah medzi fyzickou osobou a konkrétnym štátom, v ktorom fyzická osoba žije. Z uvedeného vzťahu vyplývajú určité práva a povinnosti ako pre fyzickú osobu, teda občana, tak aj pre štát. Práva a povinnosti oboch strán stanovuje vnútroštátne právo daného štátu.

Okrem toho platí, že občan Slovenskej republiky môže mať dvojité občianstvo. Teda slovenské občianstvo a zároveň občianstvo inej krajiny, ktorá povoľuje dvojité občianstvo. To znamená, že Slovák má popri slovenskom občianstve nárok na udelenie českého, nemeckého, belgického alebo iného občianstva. Existujú však krajiny, ktoré nepovoľujú dvojité občianstvo, ako napríklad Rakúsko. Ak Slovák požiada o rakúske občianstvo, musí sa vzdať slovenského občianstva.

1b. Čo je daňová rezidencia?

Daňová rezidencia označuje, v ktorej krajine je daňovník povinný platiť dane z celosvetových príjmov. Väčšinou ide o štát, v ktorom trávite najviac času alebo tam napríklad pracujete. Pravidlá pre získanie štatútu daňového rezidenta sa v jednotlivých krajinách môžu líšiť.

1c. Rezident

Rezidentom je fyzická osoba, ktorá má na území daného štátu trvalý pobyt, stredisko záujmov napr. rodinu a zdržuje sa tam minimálne 183 dní v roku. Ak žijete na Slovensku a spĺňate podmienky daňovej rezidencie podľa zákona o dani z príjmov, ste rezidentom Slovenskej republiky. To znamená, že máte na Slovensku neobmedzenú daňovú povinnosť a musíte tu zdaniť vaše celosvetové príjmy. Podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov sa za fyzickú osobu považuje daňovník, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava, pričom:

• fyzická osoba má na území Slovenskej republiky bydlisko, ak má možnosť ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie a zámer fyzickej osoby je trvale sa zdržiavať v tomto bydlisku,
• fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach (do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu).

1d. Nerezident

Nerezidentom je fyzická osoba, ktorá:

• nemá trvalý pobyt ani bydlisko na území Slovenskej republiky a tiež sa tu nezdržiava viac ako 183 dní v roku,
• sa tu zdržiava príležitostne, napríklad kvôli štúdiu alebo liečeniu,
• denne alebo v dohodnutých časových obdobiach prekračuje hranice Slovenskej republiky, a to z dôvodu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území SR.

Chcem sa poradiť
o určení rezidencie

1e. Rozdiel medzi občianstvom a daňovou rezidenciou

Občianstvo a daňová rezidencia sú dva rozdielne pojmy. To znamená, že môžete mať napríklad slovenské občianstvo, ale súbežne ste rezidentom napríklad Českej republiky. V jednotlivých krajinách tak vznikajú rôzne daňové povinnosti, ktoré závisia od konkrétnej situácie.

Tabuľka s porovnaním občianstva a daňovej rezidencie:

1f. Ako sa určuje daňová rezidencia?

Daňovú rezidenciu si neurčuje daňovník sám, ale stanovuje sa podľa zákonných kritérií v jednotlivých krajinách. Na slovensku ide o týchto 5 rozhraničovacích kritérií, ktoré sa uplatňujú v presnom poradí:

• Stály byt - čiže dostupné bývanie. Stálym bytom môže byť bytový alebo rodinný dom v osobnom vlastníctve alebo v prenájme.podľa strediska životných záujmov.
• Stredisko životných záujmov - kde má daňovník ekonomické, rodinné a osobné väzby, napríklad rodinné vzťahy, zamestnanie, podnikanie, majetkové pomery, politické a kultúrne aktivity atď.
• Miesto, kde sa daňovník obvykle zdržiava - v ktorej krajine sa daňovník zdržiava častejšie (hranica 183 dní)
• Štátna príslušnosť - občianstvo.
• Vzájomná dohoda príslušných orgánov zmluvných štátov - ak má daňovník občianstvo v oboch krajinách, alebo naopak nemá občianstvo ani v jednej z nich, rezidencia sa určí dohodou príslušných orgánov oboch zmluvných štátov.

1g. Príklady určenia daňovej rezidencie

Späť na obsah

2. Zamestnanec: Dane a odvody na Slovensku

Ak pracujete na Slovensku ako fyzická osoba, máte voči štátu povinnosť platiť daň z príjmov a uhrádzať zdravotné aj sociálne odvody.

2a. Sociálne a zdravotné odvody

Zdravotné odvody:

• zamestnanec: 5 % z hrubej mzdy,
• zamestnávateľ: 11 % zo mzdy zamestnanca.

Sociálne odvody:

• zamestnanec: 9,4 % (nemocenské, starobné, invalidné a poistenie v nezamestnanosti),
• zamestnávateľ: 25,2 % (starobné, invalidné, nemocenské, úrazové, rezervný fond solidarity atď.).

Celkovo:

• zamestnanec odvádza z hrubej mzdy 14,4 % (9,4 % sociálne + 5 % zdravotné),
• zamestnávateľ za neho dopláca ďalších 36,2 %.

Prehľad odvodov zamestnanca a zamestnávateľa na Slovensku:

2b. Daň z príjmu fyzických osôb

Zamestnanec hradí okrem odvodov na zdravotné a sociálne poistné aj daň z príjmu. V roku 2026 platia pre zamestnancov tieto sadzby dane:

• 19 % - ak je základ dane nižší ako 3 665,28 € mesačne (43 983,32 € ročne),
• 25 % - ak je základ dane od 3 665,29 € do 5 029,10 € mesačne (43 983,33 € / 60 349,21 € ročne),
• 30 % - ak je základ dane od 5 029,11 € do 6 250,86 mesačne (60 349,22 € / 75 010,32 € ročne),
• 35 % - ak je základ dane vyšší ako 6 250,87 € mesačne (75 010,33 € ročne).

2c. Príklad výpočtu čistej mzdy

Späť na obsah

3. Zamestnanec: Dane a odvody v Českej republike

3a. Sociálne a zdravotné odvody

Zdravotné odvody:

• zamestnanec: 4,5 % z hrubej mzdy,
• zamestnávateľ: 9 % zo mzdy zamestnanca.

Sociálne odvody:

• zamestnanec: 7,1 % (nemocenské, starobné, invalidné a poistenie v nezamestnanosti),
• zamestnávateľ: 24,8 % (starobné, invalidné, nemocenské, úrazové, rezervný fond solidarity atď.).

Prehľad odvodov zamestnanca a zamestnávateľa v Českej republike:

3b. Daň z príjmu fyzických osôb

• 15 % - základná sadzba, ktorá sa uplatňuje na príjmy do 36 násobku priemernej mesačnej mzdy (priemerná mesačná mzda pre rok 2026 je vo výške 46 557 Kč/1 910 €),
• 23 % - uplatní na tú časť základu dane, ktorá prevyšuje 36 násobok priemernej mesačnej mzdy.

3c. Príklad výpočtu čistej mzdy

* V roku 2026 je min. mzda v ČR stanovená vo výške 22 400 Kč. Po prepočte kurzom ČNB za posledné 3 mesiace (24,376 €) je to čiastka 918,94 €.

Späť na obsah

4. Živnostník: Dane a odvody na Slovensku

Živnosť je forma podnikania, pri ktorej fyzická osoba podniká na vlastné meno a zodpovednosť. Ide o flexibilný spôsob výkonu práce, ktorý si vyžaduje platenie daní a odvodov.

4a. Sociálne a zdravotné odvody

Od roku 2026 sa v súvislosti s konsolidáciou zvyšuje minimálny vymeriavací základ pre sociálne odvody z 50 % na 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov, čo zodpovedá čiastke 914,40 €. Minimálne sociálne odvody SZČO pri uvedenom vymeriavacom základe sú stanovené na 303,11 € mesačne.

Zmeny sa týkajú aj zdravotného poistenia. Sadzba zdravotných odvodov sa zvyšuje z 15 % na 16 % a minimálny vymeriavací základ pre zdravotné poistenie činí 762 €. Minimálne zdravotné odvody SZČO pri tejto výške vymeriavacieho základu predstavujú čiastku 121,92 € mesačne.

Skracuje sa aj obdobie, počas ktorého začínajúci živnostník neplatí sociálne odvody. Po novom sa povinnosť platenia odvodov uplatňuje už od šiesteho mesiaca po získaní oprávnenia podnikať.

Okrem toho sa ruší aj hranica príjmu pre platenie sociálnych odvodov. V praxi to znamená, že ak živnostník v roku 2025 nedosiahol stanovenú hranicu príjmu, odvody neplatil. Od roku 2026 nastáva zmena, podľa ktorej vzniká všetkým živnostníkom povinnosť platiť sociálne poistenie vo výške 131,34 € mesačne, a to od júla 2026. Ak ale živnostník podá odklad daňového priznania do 30. júna 2026 a zároveň prekročí hranicu príjmu pre povinné platenie odvodov, od júla 2026 začne platiť minimálne odvody vo výške 131,34 € a po spracovaní daňového priznania sa mu od októbra 2026 výška odvodov automaticky upraví podľa skutočného príjmu.

Prehľad odvodov živnostníka (2026):

4b. Daň z príjmu fyzických osôb / živnostníkov

Živnostník hradí okrem odvodov na zdravotné a sociálne poistné aj daň z príjmu. Od roku 2026 platí päť sadzieb dane. Prvá je vo výške 15 % a uplatní sa, ak príjem nepresiahne čiastku 100 000 €. Ak príjem živnostníka presiahne túto čiastku, v daňovom priznaní (v roku 2027) sa uplatnia tieto sadzby dane:

• 19 % - ak je základ dane nižší ako 3 665,28 € mesačne (43 983,32 € ročne),
• 25 % - ak je základ dane od 3 665,29 € do 5 029,10 € mesačne (43 983,33 € / 60 349,21 € ročne),
• 30 % - ak je základ dane od 5 029,11 € do 6 250,86 € mesačne (60 349,22 € / 75 010,32 € ročne),
• 35 % - ak je základ dane vyšší ako 6 250,87 € mesačne (75 010,33 € ročne).

Späť na obsah

5. Živnostník: Dane a odvody v Českej republike

5a. Sociálne a zdravotné odvody

Prehľad odvodov živnostníka (2026):

* Minimálna výška odvodov na zdravotné poistenie je stanovená vo výške 13,5 % z polovice priemernej mzdy, čo predstavuje čiastku 3 306 Kč.

** Minimálna výška odvodov na sociálne poistné je stanovená vo výške 40 % z priemernej mzdy. Pre začínajúcich podnikateľov je sadzba prvé tri roky nižšia, a to vo výške 25 % z priemernej mzdy, teda 3 575 Kč (tj. 146,66 €). Čiastka 1 574 Kč (64,57 €) platí pre živnostníkov, ktorí vykonávajú podnikateľskú činnosť ako vedľajšiu formu práce a presiahli rozhodnú čiastku.

*** Prepočítané podľa kurzu ČNB za posledné 3 mesiace: 24,376 €.

5b. Daň z príjmu fyzických osôb / živnostníkov

Živnostník v Českej republike platí okrem odvodov aj daň z príjmu. Tá je vo výške:

• 15 % - základná sadzba,
• 23 % - uplatňuje sa na časť základu dane, ktorá presahuje 36-násobok priemernej mzdy (72 318 € / 1 762 812 Kč ročne)

Český živnostník má možnosť vstúpiť do režimu paušálnej dane, ale len ak spĺňa hranicu príjmu do 82 048 € ročne (2 mil. Kč) a ďalšie podmienky. Podľa výšky príjmu následne spadá do prvého, druhého alebo tretieho pásma. Paušálna daň je pevne stanovená a platí sa mesačne v pravidelne sa opakujúcich platbách v rovnakej čiastke. Táto čiastka zahŕňa daň z príjmu a zálohy na zdravotné a sociálne poistné. Výška odvodov je daná podľa druhu pásma, v ktorom sa živnostník nachádza:

• 1. pásmo: mesačná záloha 410 € (9 984 Kč),
• 2. pásmo: mesačná záloha 687 € (16 745 Kč),
• 3. pásmo: mesačná záloha 1 113 € (27 139 Kč).

Späť na obsah

6. Porovnanie: Slovensko vs. Česko

Slovensko a Česká republika majú spoločnú históriu a podobné daňové systémy, no pri detailnom pohľade na dane a odvody vidíme rozdiely. To, kde je výhodnejšie pracovať alebo podnikať, nezávisí len od výšky sadzieb daní, ale aj od výšky odvodov, možností uplatnenia odpočtov a tiež od samotnej výšky príjmu.

6a. Zamestnanec: Dane a odvody

Daňovo odvodové zaťaženie zamestnancov a zamestnávateľov na Slovensku a v Českej republike sa z hľadiska výšky odvodov môže zdať viac menej porovnateľné, no pri celkovom výpočte čistej mzdy je vidieť, že Česká republika má pre zamestnancov výhodnejšie podmienky.

Na Slovensku sú odvody (z minimálnej mzdy) vyššie pre zamestnanca aj zamestnávateľa. Slovenský zamestnanec zaplatí z hrubej mzdy 131,76 € na odvodoch, zatiaľ čo v Česku je to 106,62 €. Podobne aj zamestnávateľ na Slovensku odvádza za zamestnanca viac, a to 331,23 € oproti českým 310,63 €. Po odrátaní dane z príjmu (s uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane) je čistá mzda zamestnanca na Slovensku vo výške 728,90 € a v Českej republike je to 779,91 €. Český zamestnanec tak dostane o 51,01 € mesačne viac ako slovenský zamestnanec.

Ak porovnáme výšku odvodov z priemernej mesačnej mzdy z roku 2025 (pre rok 2026 bude zverejnená v roku 2027), ktorá na Slovensku činí 1 586 € a v Čechách 1 909,95 € (48 967 Kč), tu je rozdiel ešte výraznejší. Tento rozdiel nie je spôsobený len daňovo-odvodovým systémom, ale hlavne rozdielnou výškou priemernej hrubej mzdy v oboch krajinách. Priemerne zarábajúci zamestnanec v Českej republike tak v čistom zarobí o 300 € viac, ako zamestnanec s priemernou mzdou na Slovensku:

Daň z príjmu je pri základnej sadzbe výhodnejšia v Česku (15 % oproti slovenským 19 %). Druhá sadzba dane je opäť výhodnejšia v Českej republike, pretože je nižšia (23 % oproti slovenským 25 %) a jej uplatnenie nastáva v ČR pri vyššej čiastke príjmu oproti Slovensku. Čiže slovenský zamestnanec tak v porovnaní s českým podlieha vyššej sadzbe dane už pri nižšom príjme.

Ak porovnáme výpočet dane z priemernej mzdy zamestnanca na Slovensku a v Čechách (SK: 1 586 €, ČR: 1 909,95 €), slovenský zamestnanec zaplatí preddavok na dani v čiastke 163,47 € (19 % zo mzdy) a český zamestnanec 181,33 € (15 % zo mzdy). Českému zamestnancovi tak na dani síce vychádza viac o 17,86 €, ale čistú mzdu má v konečnom dôsledku vyššiu. Dôležitú úlohu pritom zohráva nielen samotná výška príjmu a odvodov, ale aj rozdiely v tom, ako sa daň v oboch krajinách počíta. Na Slovensku sa nezdaniteľná časť základu dane odpočítava zo základu dane, zatiaľ čo v Českej republike sa uplatňuje vo forme zľavy priamo z vypočítanej dane.

Okrem toho sa na Slovensku (v uvedenom príklade) daň počíta z hrubej mzdy zníženej o odvody a nezdaniteľnú časť základu dane. V Česku sa naopak daň počíta priamo z hrubej mzdy (bez zníženia o čiastku odvodov), následne sa odpočíta základná zľava na daňovníka a výsledkom je záloha na dani.

6b. Živnostník: Dane a odvody

Na Slovensku sú minimálne odvody na zdravotné a sociálne poistenie vyššie ako v Česku (SR cca 425 €, ČR cca 370 €). Okrem toho, ak porovnáme odvodové a daňové zaťaženie slovenských a českých živnostníkov s ročným príjmom 40 000 € (pri uplatnení 60 % paušálu) zistíme, že český živnostník je na tom o dosť výhodnejšie. Príjem českého živnostníka je o 1 547,96 € vyšší ako príjem slovenského živnostníka:

* Prepočítané podľa kurzu ČNB za posledné 3 mesiace: 24,376 €.

Späť na obsah

6c. Daňové odpočty

Na Slovensku, rovnako ako v Českej republike, má daňovník možnosť uplatniť si daňové zvýhodnenia. Slovensko ponúka 3 druhy odpočítateľných položiek a 2 druhy daňových bonusov. Naopak, Česko má 4 druhy odpočítateľných položiek a 6 druhov zliav na dani.

Obe krajiny majú základný odpočet na daňovníka, ktorý sa automaticky zohľadní pri výpočte daňovej povinnosti. Na Slovensku si daňovník môže uplatniť základný odpočet na daňovníka, resp. nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 5 966,73 € ročne (platí pre rok 2026). Jej uplatnením sa znižuje základ dane, a teda aj výsledná daň. V Českej republike je síce odpočet nižší, a to cca 1 260 € (30 840 Kč), no v porovnaní so Slovenskom, kde sa nezdaniteľná časť odpočítava od základu dane, je v Česku odpočet konečná zľava, ktorá sa odpočítava od vypočítanej dane. Slovensko má oproti Česku výhodu v tom, že odpočet na daňovníka sa zvyšuje každý rok, zatiaľ čo v Česku odpočet veľmi nerastie. Súčasná výška českého odpočtu je rovnaká od roku 2022 a v minulom období mali napr. rovnakú výšku odpočtu platnú až 9 rokov (od roku 2012 do 2021).

Ďalším zvýhodnením, ktoré ponúkajú obe krajiny, je daňový odpočet na manželku/manžela (v Českej republike je to zľava na manželku/manžela). Aj v tomto prípade je výrazný rozdiel vo výške daňového zvýhodnenia. Na Slovensku je to 5 455,30 € ročne a v Česku cca 1 019 € (24 840 Kč). Aj tu však platí, že slovenský odpočet znižuje základ dane, zatiaľ čo český odpočet je konečnou zľavou. Podmienky nároku na toto zvýhodnenie majú obe krajiny nastavené inak, napr. na Slovensku stačí splniť jednu zo 4 podmienok, zatiaľ čo v Česku je potrebné splniť všetky tri stanovené podmienky.

Zvýhodnenie týkajúce sa detí tiež ponúkajú obe krajiny. Na Slovensku je to daňový bonus na dieťa do 18 rokov (platné pre rok 2025) a v Česku je to zľava na dieťa. Daňový bonus na dieťa je na Slovensku o dosť komplikovanejší. Jeho výška sa určuje podľa veku dieťaťa, počtu detí a výšky príjmu rodiča. Slovensko dokonca zaviedlo krátenie daňového bonusu na dieťa pre daňovníkov s vyššími príjmami, ktoré je v platnosti od januára 2025.

Slovensko ďalej ponúka odpočet na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) a daňový bonus na úroky z hypotéky pre daňovníkov do 35 rokov (pri úveroch uzatvorených od 1. 1.  2018). Naopak, v Českej republike je možnosť odpočítať si z daní dary, darovanie krvi, úroky z hypotéky, či sporiace produkty na starobu.

Napriek tomu, že Česká republika má viac daňových odpočtov, nie každý daňovník má na ne nárok. Pre každý druh odpočtu, či už na Slovensku alebo v Čechách, platia iné podmienky uplatnenia nároku.

Tabuľka: Prehľad zliav a daňových odpočtov SR vs. ČR:

6d. Ktorý systém je výhodnejší?

Na prvý pohľad sú systémy podobné. Oba používajú progresívne zdaňovanie, povinné sociálne a zdravotné odvody a rôzne daňové zvýhodnenia. Pri detailnom porovnaní však vidieť rozdiely, ktoré majú priamy dopad na čistý príjem zamestnancov a živnostníkov. Celkovo sa dá povedať, že Česká republika má daňovo-odvodový systém výhodnejší, jednoduchší a z pohľadu čistého príjmu priaznivejší ako pre zamestnancov, tak aj pre živnostníkov.

Zamestnanci:

V Česku sú daňové sadzby výhodnejšie (15 % a 23 % oproti slovenským 15 %, 19 %, 25 %, 30 % a 35 %). V kombinácii s vyššou priemernou mzdou to znamená, že čistý príjem českého zamestnanca je vyšší, pričom rozdiel pri priemernej mzde presahuje 300 € mesačne.

Živnostníci:

Na Slovensku sú odvody na sociálne a zdravotné poistenie vyššie ako v Česku (SR: 49,15 %, ČR: 42,7 %. Na druhej strane, slovenský podnikateľ začína platiť povinné sociálne odvody až po 6. mesiacoch od vzniku podnikania. A ak porovnáme ročný príjem 40 000 € (pri uplatnení 60 % paušálu), český živnostník zarobí v čistom o viac než 1 500 €.

Daňové odpočty:

Slovensko má síce vyšší odpočet na daňovníka a na manželku, no ten sa odpočítava od základu dane, zatiaľ čo v Česku ide o odpočet, ktorý znižuje priamo výslednú daň. Okrem toho, Česko ponúka viac rôznych daňových odpočtov, ktoré sa odpočítavajú priamo od výslednej dane. Pre bežného daňovníka je systém v ČR jednoduchší a prehľadnejší, aj keď nie každý si môže uplatniť všetky odpočty.

Späť na obsah

Potrebujete pomôcť so zdanením príjmov, s určením rezidencie či s uplatnením daňových odpočtov? Napíšte nám.

Dohodnúť konzultáciu