Nenašli ste to, čo ste hľadali?
Nechajte nám vaše číslo a my vám zavoláme.
Veľa Slovákov v zahraničí si kladie otázku, ako je to s daňovým priznaním zo zahraničia? Či musia podávať priznanie aj na Slovensku, ako zamedziť dvojitému zdaneniu a podobne.
V prvom rade si treba ujasniť pojem rezident. Rezident SR je daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Je to fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt alebo sa tu zdržuje minimálne 183 dní v roku. Môže to byť aj právnická osoba, ktorá má na našom území sídlo alebo miesto reálneho vedenia. Nerezident SR je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou. Je to fyzická osoba, ktorá na Slovensku nemá trvalý pobyt a ani sa tu nezdržiava. Môže to byť aj právnická osoba, ktorá tu nemá sídlo ani vedenie spoločnosti.
Rezident SR má povinnosť vysporiadať si v SR celosvetový príjem, pokiaľ mal príjmy zo zahraničia. Ak ide teda o Slováka žijúceho a pracujúceho v zahraničí, avšak s trvalým pobytom na SR, je povinný podať daňové priznanie v prípade, ak jeho celkové celosvetové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2018 presiahli sumu 1915.01 eura. Pokiaľ bol jeho príjem nižší, daňové priznanie nie je povinný podať. Pozor! To, že príjmy zo zahraničia zdaňuje iný štát neznamená, že rezident nemá povinnosť podať daňové priznanie aj na Slovensku. Aby sa zabránilo dvojitému zdaneniu, využije sa vyňatie príjmu zo zahraničia.
Ak rezident SR poberal iba príjmy zo závislej činnosti (zamestnania, brigády) od slovenského alebo zahraničného zamestnávateľa, podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typ A; ak mal aj iné druhy príjmov (príjem z prenájmu, z predaja nehnuteľnosti, výhra…), vyplní tlačivo daňového priznania k dani z príjmov FO typ B. V oboch prípadoch sa neprihliada na to, že žije v zahraničí, povinnosť podať daňové priznanie je do 31. marca.
Môže nastať situácia, že daňovník je daňovým rezidentom dvoch zmluvných štátov. Ako je to možné? Napríklad má trvalý pobyt v SR, ale pracuje v zahraničí a aj sa tam dlhodobo zdržiava. Toto je prípad väčšiny zahraničných Slovákov, ktorí odišli za prácou do cudziny. Dochádza tu ku konfliktu dvojitej rezidencie a tento konflikt je potrebné vyriešiť. Ako? Uplatnením rozhraničovacích kritérií. Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia ich určuje v tomto poradí:
Rozhraničovacie kritériá sa aplikujú presne v tomto poradí, až kým nie je stavený jeden štát rezidencie.
V prípade, že je rezidentovi SR vyplácaný starobný dôchodok zo zahraničia, je tento príjem považovaný za dávku zo sociálneho poistenia v zahraničí. Tento príjem je v SR oslobodený od dane a do daňového priznania sa nezahrňuje.
V prípade, že je rezidentovi SR vyplácaná niektorá z vyššie uvedených dávok zo zahraničia, sú tieto príjmy považované za dávky sociálnej podpory a do daňového priznania sa neuvádzajú.
Toto je snáď najčastejšie skloňovaná otázka: Akým kurzom prepočítať príjmy? Budete sa diviť, ale zákon ponúka 4 možné druhy výpočtu:
V prípade, ak je rezident SR účtovnou jednotkou, na prepočet cudzej meny na eurá použije referenčný výmenný kurz určený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, platný ku dňu, ku ktorému je uplatnený daňovníkom v účtovníctve.
Daňové priznanie si môžete spracovať aj sami v jednoduchej, intuitívnej kalkulačke na www.OnlinePriznanie.sk.