6 rozdielov medzi zamestnancom a podnikateľom

Aj vám vŕta v hlave čo je výhodnejšie? Byť zamestnanec a staviť na istotu – stály príjem – alebo byť podnikateľom a byť pánom svojho času. Oba statusy majú svoje pre a proti.

1. mzda vs. cena za služby

Pre porovnanie výšky odvodov a daňového zaťaženia zamestnanca a podnikateľa musíme vychádzať z nejakej základne v podobe porovnateľného príjmu. Tou by v prípade zamestnanca bola cena práce (jeho hrubá mzda plus odvody hradené zamestnávateľom). Keby chcel zamestnanec niekedy v budúcnosti podnikať a oceniť svoju prácu, za takúto prácu mal by svojim obchodným partnerom fakturovať cenu za služby v hodnote ceny práce zamestnanca.

Zamestnanec má nárok na mzdu, ktorá je obvykle splatná 15. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zamestnanec tak na svoju mzdu čaká 2 týždne po tom, ako na mzdu zarobil. Podnikateľ pri vystavovaní faktúry za dodaný tovar alebo služby stanoví dobu splatnosti, do ktorej by mal obdržať svoju odmenu. Obvykle to býva 14 dní. Svoju odmenu tak dostane do 2 týždňov od vykonania práce. Znie to podobne, ale bližšie to znázorní tento príklad:

Príklad 1:

Adam je zamestnanec. Jeho čistá mesačná mzda je splatná 15. deň nasledujúceho mesiaca. Kedy dostane Adam mzdu za október?

Odpoveď:

Adam dostane mzdu 15. novembra.

Príklad 2:

Richard je živnostník. Zákazníkovi vystavil 10. októbra faktúru so splatnosťou 14 dní. Kedy dostane Richard svoju odmenu za október?

Odpoveď:

Richard dostane svoju odmenu 24 októbra.

V prípade nevyplatenia mzdy zo strany zamestnávateľa má zamestnanec nárok obrátiť sa na súd alebo na dávku z garančného poistenia od Sociálnej poisťovne, ak je zamestnávateľ v konkurze. Podnikateľ môže svoje neuhradené pohľadávky vymáhať prostredníctvom súdu alebo exekútora.

2. stravné

Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie. Pokiaľ zamestnancom neposkytne stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení, môže zamestnancom na stravu prispievať formou dnes obľúbených straveniek vo výške najmenej 2.48 eura. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, t.j. 4,5 eur.

Výška stravného pre živnostníkov vychádza z ustanovení zákona o cestovných náhradách a je maximálne vo výške stravného ustanoveného na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín, to znamená maximálne 4,5 eur za každý odpracovaný deň. Živnostníci si môže toto stravné uznať ako daňový výdavok.

Živnostníci musia stravné preukázať:

• nákupom stravovacích poukážok
• dokladom o kúpe teplého jedla v reštaurácii alebo podobnom stravovacom zariadení
• faktúrou na nákup stravovacích služieb

3. odvody

Odvody zamestnanca sú závislé od jeho hrubej mzdy. Platí, čím vyššia hrubá mzda, tým vyššie odvody. Obecne však môžeme povedať, že odvody zamestnanca sa pohybujú vo výške 4 % na zdravotné poistenie a 9,4 % na sociálne poistenie.

Podnikateľ má možnosť uplatnením preukázateľných alebo paušálnych výdavkov ovplyvniť výšku vymeriavacieho základu a teda aj samotných odvodov. Odvody podnikateľa sa pohybujú vo výške 14 % na zdravotné a 33,15 % na sociálne poistenie.

Príklad 1:

Adam je zamestnanec s hrubou mzdou vo výške 800 euro/mesiac. Koľko zaplatí na odvodoch?

• odvody na sociálne poistenie – 75,20 euro
• odvody na zdravotné poistenie – 32,00 euro
• spolu na odvodoch – 107,20 euro

Príklad 2:

Richard je podnikateľ s príjmom vo výške 800 euro/mesiac. Na odvodoch do zdravotnej poisťovne platí minimálne preddavky vo výške 63.84 euro/mesiac. Odvody so Sociálnej poisťovne platí v minimálnej výške 151.16 eur. Koľko zaplatí na odvodoch?

Richard mesačne na odvodoch zaplatí 215 eur. Výška ročných odvodov závisí na vymeriavacom základe. Čím vyšší vyjde vymeriavací základ v daňovom priznaní, tým vyššia bude odvodová povinnosť pre budúci rok.

4. dávky nemocenského poistenia

Zamestnanec si nemocenské poistenie platí automaticky strhnutím odvodov, ktoré za neho odvedie zamestnávateľ. Podnikateľ si odvody na sociálne poistenie môže platiť až v 2. roku podnikania. Obaja však pokiaľ platia sociálne poistenie, majú nárok na dávky z jednotlivých poistení. V balíku odvodov, ktoré sa platia do sociálnej poisťovne je aj poistné na nemocenské poistenie, z ktorého v prípade potreby môžu čerpať nasledovné dávky:

• nemocenské v prípade pracovnej neschopnosti
• materské
• ošetrovanie člena rodiny

Zamestnancovi patrí v prípade nemocenského náhrada v nasledovnej výške:

• 1.-3. deň PN vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu
• 4.-10.deň PN vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu

Túto náhradu platí zamestnancovi zamestnávateľ, od 11.teho dňa PN mu nemocenské hradí sociálna poisťovňa vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.

Podnikateľ má v prípade pracovnej neschopnosti nárok na nemocenské vo výške:

• 1.-3. deň PN vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu
• od 4.tého dňa PN vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu

Nemocenské vypláca podnikateľovi sociálna poisťovňa a počas čerpania nemocenského nie je povinný platiť odvody.

5. dávka v nezamestnanosti

V balíku poistení, ktoré platí zamestnanec je aj poistné na poistenie v nezamestnanosti, z ktorého po splnení podmienok môže čerpať v prípade potreby dávku v nezamestnanosti. V balíku poistení, ktoré platí na sociálne poistenie podnikateľ, poistenie v nezamestnanosti nie je. To znamená, že po ukončení podnikania podnikateľ nemá nárok na príspevok v nezamestnanosti.

6. dovolenka

Zamestnancovi spravidla prislúcha 20 dní dovolenky, pokiaľ nemá v pracovnej zmluve stanovené inak. Nárok na dovolenku mu udeľuje Zákonník práce. Zamestnanec má nárok na náhradu mzdy počas čerpania dovolenky. Živnostník pojem dovolenka nepozná, nakoľko je sám pánom svojho času, môže odpočívať, kedy chce prípadne potrebuje. Nevzniká mu však nárok na náhradu odmeny.