Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia: Česká republika

Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku je platná od 14.07.2003. Zmluvu upravuje vyhláška č. 238/2003 Z. z.

Článok 1: Definície

(1) V zmysle tejto Zmluvy výraz „osoba“ zahŕňa fyzickú osobu, právnickú osobu a každú inú jednotku, ktorú právo považuje za osobu za účelom ukladania daní.

(2) Výrazy „zmluvný štát“ znamenajú štát, ktorý je stranou tejto Zmluvy.

(3) Výraz „trvalý pobyt“ alebo „bydlisko“ označuje miesto, kde osoba má stály pobyt alebo miesto hlavného záujmu.

Článok 2: Rozsah pôsobnosti

(1) Táto Zmluva sa vzťahuje na dane zo všetkých druhov príjmov uvalené na jednotlivcov a spoločnosti, ktoré sú zdaňované v zmluvných štátoch podľa ich vnútroštátneho práva.

(2) Štáty sa dohodli na uplatnení ustanovení tejto Zmluvy na dane uložené neskôr ako na príjmy získané po nadobudnutí účinnosti Zmluvy.

Článok 3: Spoločná definícia termínov

(1) Akýkoľvek výraz nedefinovaný v tejto Zmluve, ktorý je definovaný v zákonoch zmluvného štátu, sa považuje za definovaný týmto zákonom, pokiaľ z kontextu vyplýva inak.

(2) Výrazy „štát“ a „zmluvný štát“ sa používajú zameniteľne, pokiaľ kontext nevyžaduje špecifikáciu.

Článok 4: Daňové rezidencie

(1) Fyzická osoba sa považuje za daňového rezidenta štátu, v ktorom má trvalý pobyt alebo centrum svojich životných záujmov.

(2) Právnická osoba je daňovým rezidentom štátu, v ktorom je zaregistrovaná alebo má sídlo riadenia.

(3) Ak osoba spadá pod definíciu rezidenta oboch štátov, použijú sa pravidlá článku 4 na určenie, ktorý štát má primárnu daňovú jurisdikciu.

Článok 5: Stála prevádzkareň

(1) Výraz „stála prevádzkareň“ znamená pevné miesto podnikania, z ktorého sa vykonáva celá činnosť alebo jej časť.

(2) Do stálych prevádzkarni sa nezahrnujú pomocné alebo pomocne činné miesta, pokiaľ sa nepoužívajú na obchodnú činnosť významnú pre podnikanie.

(3) Ak má spoločnosť stálú prevádzkareň v druhom štáte, štát môže zdaňovať zisky pripísané tejto prevádzkárni podľa pravidiel článku 7.

Článok 6: Príjmy z nehnuteľností

(1) Príjmy zo všetkých druhov nehnuteľností, vrátane poľnohospodárskych a lesných pozemkov, sa môžu zdaňovať v štáte, kde sa nehnuteľnosť nachádza.

(2) Výraz „nehnuteľnosť“ má rovnaký význam ako podľa práva štátu, v ktorom je nehnuteľnosť situovaná.

Článok 7: Zisky z podnikania

(1) Zisky podniku z jedného zmluvného štátu môžu byť zdaňované len v tomto štáte, ak podnik nepôsobí v druhom štáte prostredníctvom stálej prevádzkárne.

(2) Ak podnik vykonáva činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne v druhom štáte, zisky pripísané tejto prevádzkárni môžu byť zdaňované aj v druhom štáte.

Článok 8: Doprava

(1) Zisky z prevádzky lodí alebo lietadiel na medzinárodnej trase sa môžu zdaňovať len v štáte, kde má prevádzkovateľ sídlo.

(2) Výnimky sa uplatnia len, ak existuje dohoda medzi zmluvnými štátmi, ktorá stanoví inak.

Článok 9: Metóda eliminácie dvojitého zdanenia

(1) Ak fyzická alebo právnická osoba podlieha zdaneniu v oboch zmluvných štátoch, štáty zabezpečia, aby bol príjem zdvojený daňovo eliminovaný.

(2) Použije sa buď metóda zápočtu zaplatenej dane alebo metóda oslobodenia podľa vnútroštátneho práva.

Článok 10: Dividendy

(1) Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá má sídlo v jednom zmluvnom štáte, osobe majúcej bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.

(2) Tieto dividendy sa však môžu zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom má sídlo spoločnosť, ktorá ich vypláca, a to podľa práva tohto štátu; daň však nesmie presiahnuť 10 % hrubej sumy dividend.

(3) Výraz „dividendy“ použitý v tomto článku označuje príjmy z účastín, požitkových účastín alebo požitkových listín, kuksov, zakladateľských podielov alebo iných práv - s výnimkou pohľadávok - s účasťou na zisku a príjmy z iných podielov na spoločnosti, ktoré sú podľa práva štátu, v ktorom má sídlo spoločnosť, ktorá rozdeľuje dividendy daňovo postavené na úroveň príjmom z účastín.

(4) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak príjemca dividend majúci bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte vykonáva v druhom zmluvnom štáte priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne alebo nezávislé povolanie prostredníctvom trvalého zariadenia a ak účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne patrí k tejto stálej prevádzkárni alebo k tomuto trvalému zariadeniu. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7, prípadne článku 14.

(5) Ak spoločnosť majúca sídlo v jednom zmluvnom štáte dosahuje zisky alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť dividendy vyplácané spoločnosťou, ledaže sa tieto dividendy vyplácajú osobe majúcej bydlisko alebo sídlo v druhom štáte alebo že účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne patrí k stálej prevádzkárni alebo k trvalému zariadeniu, ktoré sú umiestnené v druhom štáte, ani podrobiť zisky spoločnosti dani z nerozdelených ziskov, ani keď vyplácané dividendy alebo nerozdelené zisky pozostávajú úplne alebo čiastočne zo ziskov alebo z príjmov docielených v tomto druhom štáte.

Článok 11: Úroky

(1) Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané osobe majúcej bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte sa môžu zdaniť iba v tomto druhom štáte.

(2) Výraz „úroky“ použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok akéhokoľvek druhu, aj keď sú pohľadávky zabezpečené záložnými právami na nehnuteľnostiach alebo opatrené účasťou na zisku dlžníka, a najmä príjmy z verejných pôžičiek a z obligácií vrátane s nimi spojených prémií a ziskov zo zlosovateľných pôžičiek. Penále za oneskorené platenie sa nepovažuje za úroky v zmysle tohto článku.

(3) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak príjemca úrokov, ktorý má bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte, vykonáva v druhom zmluvnom štáte priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne alebo nezávislé povolanie prostredníctvom trvalého zariadenia a ak pohľadávka, z ktorej sa úroky platia, skutočne patrí k tejto prevádzkárni alebo trvalému zariadeniu. V takom prípade sa použijú ustanovenia článku 7 alebo 14.

(4) Ak úroky presahujú v dôsledku osobitných vzťahov sumu, ktorú by dlžník dojednal s príjemcom, použijú sa ustanovenia článku len na túto sumu; presahujúca časť môže byť zdaňovaná podľa práva každého štátu.

Článok 12: Licenčné poplatky

(1) Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a poberané osobou, ktorá má bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.

(2) Licenčné poplatky uvedené v odseku 3 písm. a) sa však môžu zdaniť v zmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, podľa práva tohto štátu; daň však nesmie prekročiť 5 % hrubej sumy licenčných poplatkov.

(3) Výraz „licenčné poplatky“ označuje náhrady platené za použitie alebo právo na použitie a) patentov, ochranných známok, vzorov alebo modelov, plánov, tajných vzorcov alebo postupov, b) autorských práv k literárnym, umeleckým alebo vedeckým dielam vrátane kinematografických filmov.

(4) Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v jednom štáte, ak dlžníkom je tento štát alebo jeho územné korporácie, alebo osoba s bydliskom či sídlom v tomto štáte. Ak dlžník má stálu prevádzkáreň v inom štáte a záväzok bol dojednaný na účely tejto prevádzkárne, predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v tomto štáte.

Článok 13: Príjmy z pracovnej činnosti

(1) Príjmy zo zamestnania sa zdaňujú v štáte, kde má zamestnanec bydlisko, ak zamestnanec nepracuje v inom štáte viac ako 183 dní v kalendárnom roku.

(2) Ak zamestnanec pracuje viac ako 183 dní v druhom štáte, príjmy zo zamestnania sa môžu zdaňovať aj v tomto druhom štáte.

(3) Výnimky sa uplatnia pri službách vykonávaných medzinárodnými dopravcami alebo vládnymi zamestnancami.

Článok 14: Príjmy z nezávislej činnosti

(1) Príjmy zo samostatnej výdělečnej činnosti sa zdaňujú len v štáte, kde má osoba bydlisko, pokiaľ nemá stále zariadenie v druhom štáte.

(2) Ak existuje stále zariadenie, príjmy pripísané tomuto zariadeniu môžu byť zdaňované aj v druhom štáte.

Článok 15: Príjmy zo športovej a umeleckej činnosti

(1) Príjmy zo športovej alebo umeleckej činnosti sa môžu zdaňovať v štáte, kde sa činnosť vykonáva.

(2) Ak športovec alebo umelec vykonáva činnosť na účely zamestnávateľa z iného štátu, platí článok 13.

Článok 16: Dôchodky

(1) Dôchodky vyplácané osobe s bydliskom v jednom štáte sa zdaňujú len v tomto štáte.

(2) Ak dôchodky pochádzajú zo štátneho systému iného štátu, môžu sa zdaňovať aj v štáte, kde je zdroj.

Článok 17: Majetkové príjmy

(1) Príjmy z majetku, ktorý nie je nehnuteľnosťou, sa zdaňujú len v štáte rezidenta.

(2) Výnimky sú uvedené pri licenčných poplatkoch a dividendách podľa článkov 10 a 12.

Článok 18: Administratívna výmena informácií

(1) Zmluvné štáty si navzájom poskytujú informácie nevyhnutné na uplatnenie daňových predpisov.

(2) Informácie sa nesmú používať na iné účely než ukladanie daní, ak zákon štátu neurčuje inak.

Článok 19: Asistencia pri vymáhaní daní

(1) Zmluvné štáty si poskytujú vzájomnú pomoc pri vymáhaní daní v rozsahu povolenom vnútroštátnym právom.

(2) Asistencia sa poskytuje len v prípade, ak je žiadosť primeraná a odôvodnená.

Článok 20: Záverečné ustanovenia

(1) Táto Zmluva nadobúda účinnosť dňom podpisu a platí, pokiaľ ju neukončia zmluvné štáty podľa článku 21.

(2) Zmluvné štáty sa dohodnú na vzájomných konzultáciách pri zmene vnútroštátneho zákona, ktorý môže ovplyvniť túto Zmluvu.

Článok 21: Majetok

(1) Majetok predstavovaný nehnuteľným majetkom uvedeným v článku 6, ktorý vlastní rezident jedného zmluvného štátu a ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom štáte, sa môže zdaniť v tomto druhom štáte.

(2) Majetok predstavovaný hnuteľným majetkom, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkárne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, sa môže zdaniť v tomto druhom štáte.

(3) Majetok predstavovaný majetkom, ktorý pozostáva z lodí, člnov, lietadiel, železničných alebo cestných vozidiel prevádzkovaných podnikom v medzinárodnej doprave alebo hnuteľným majetkom slúžiacim prevádzkovaniu takýchto lodí, člnov, lietadiel, železničných alebo cestných vozidiel, podlieha zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, v ktorom je miesto skutočného (hlavného) vedenia podniku.

(4) Všetky ostatné časti majetku rezidenta zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.

Článok 22: Vylúčenie dvojitého zdanenia

(1) Ak rezident jedného zmluvného štátu poberá príjmy alebo vlastní majetok, ktorý môže byť v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy zdanený v druhom zmluvnom štáte, skôr uvedený štát povolí

a) znížiť daň z príjmov tohto rezidenta o sumu rovnajúcu sa dani z príjmov zaplatenej v tomto druhom štáte,
b) znížiť daň z majetku tohto rezidenta o sumu rovnajúcu sa dani z majetku zaplatenej v tomto druhom štáte.

Suma, o ktorú sa daň zníži, však v žiadnom prípade nepresiahne tú časť dane z príjmov alebo dane z majetku vypočítanej pred jej znížením, ktorá pomerne pripadá, podľa toho, o aký prípad ide, na príjmy alebo majetok, ktorý sa môže zdaniť v tomto druhom štáte.

(2) Ak v súlade s ktorýmkoľvek ustanovením tejto zmluvy príjmy, ktoré poberá, alebo majetok, ktorý vlastní rezident jedného zmluvného štátu, sú oslobodené od dane v tomto štáte, tento štát napriek tomu môže pri vypočítaní sumy dane na zvyšné príjmy alebo majetok tohto rezidenta vziať do úvahy tieto oslobodené príjmy alebo majetok.

Článok 23: Zásada rovnakého zaobchádzania

(1) Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú podliehať v druhom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu ani akýmkoľvek povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať štátni príslušníci tohto druhého štátu, ktorí sú v rovnakom postavení najmä s ohľadom na rezidenciu. Toto ustanovenie sa bez ohľadu na ustanovenia článku 1 uplatní aj na osoby, ktoré nie sú rezidentmi jedného zmluvného štátu alebo oboch zmluvných štátov.

(2) Osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré sú rezidentmi niektorého zmluvného štátu, nepodliehajú ani v jednom zo zmluvných štátov žiadnemu zdaneniu ani akýmkoľvek povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať štátni príslušníci príslušného štátu, ktorí sú v rovnakej situácii najmä s ohľadom na rezidenciu.

(3) Zdanenie stálej prevádzkárne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie podnikov tohto druhého štátu vykonávajúcich rovnaké činnosti. Toto ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal rezidentom druhého zmluvného štátu akékoľvek osobné úľavy, zľavy a zníženia daní z dôvodu osobného stavu alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim vlastným rezidentom.

(4) Ak sa nebudú uplatňovať ustanovenia článku 9 odseku 1, článku 11 odseku 5 alebo článku 12 odseku 6, budú úroky, licenčné poplatky a iné výdavky platené podnikom jedného zmluvného štátu rezidentovi druhého zmluvného štátu na účel stanovenia zdaniteľných ziskov takéhoto podniku odpočítateľné za rovnakých podmienok, ako keby boli platené rezidentovi skôr uvedeného štátu. Podobne akékoľvek dlhy podniku jedného zmluvného štátu voči rezidentovi druhého zmluvného štátu budú na účel stanovenia zdaniteľného majetku takéhoto podniku odpočítateľné za rovnakých podmienok, ako keby boli dohodnuté s rezidentom skôr uvedeného štátu.

(5) Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne, priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje rezident alebo rezidenti druhého zmluvného štátu, nepodliehajú v skôr uvedenom štáte žiadnemu zdaneniu ani akýmkoľvek povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú odlišné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať iné podobné podniky skôr uvedeného štátu.

(6) Ustanovenia tohto článku sa bez ohľadu na ustanovenia článku 2 vzťahujú na dane akéhokoľvek druhu a označenia.

Článok 24: Riešenie prípadov dohodou

(1) Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov vedú alebo budú viesť v jej prípade k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytujú vnútroštátne právne predpisy týchto štátov, predložiť svoj prípad príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je rezidentom, alebo ak sa na prípad vzťahuje článok 23 odsek 1, príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Prípad sa musí predložiť do troch rokov od prvého oznámenia o opatrení smerujúcom k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.

(2) Ak príslušný orgán bude považovať námietku za oprávnenú a ak sám nebude schopný nájsť uspokojivé riešenie, bude sa usilovať, aby prípad vyriešil vzájomnou dohodou s príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto zmluvou.

(3) Príslušné orgány zmluvných štátov sa vynasnažia vzájomnou dohodou vyriešiť akékoľvek ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo uplatňovaní tejto zmluvy. Môžu sa aj navzájom poradiť aby sa vylúčilo dvojité zdanenie v prípadoch, ktoré nie sú v tejto zmluve upravené.

(4) Príslušné orgány zmluvných štátov môžu navzájom komunikovať priamo, ako aj prostredníctvom spoločnej komisie zloženej z ich zástupcov s cieľom dosiahnuť dohodu v zmysle predchádzajúcich odsekov.

Článok 25: Výmena informácií

(1) Príslušné orgány zmluvných štátov si budú vymieňať také informácie, ktoré sú nevyhnutné na vykonávanie ustanovení tejto zmluvy alebo vnútroštátnych právnych predpisov vzťahujúcich sa na dane každého druhu a označenia ukladané v mene zmluvných štátov alebo ich nižších správnych útvarov, alebo miestnych orgánov, ak nimi upravené zdanenie nie je v rozpore s touto zmluvou. Výmena informácií nie je obmedzená článkami 1 a 2. Všetky informácie, ktoré zmluvný štát prijal, sa budú uchovávať v tajnosti rovnakým spôsobom ako informácie získané podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu a poskytnú sa len osobám alebo orgánom (vrátane súdov a správnych orgánov), ktoré sa zaoberajú vymeriavaním alebo vyberaním daní uvedených v prvej vete, vymáhaním alebo trestným stíhaním súvisiacim s týmito daňami alebo rozhodovaním o opravných prostriedkoch vo vzťahu k týmto daniam. Tieto osoby alebo orgány použijú takéto informácie len na uvedené účely. Tieto informácie môžu oznámiť pri verejných súdnych konaniach alebo v súdnych rozhodnutiach.

(2) Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v žiadnom prípade vykladať tak, že ukladajú niektorému zmluvnému štátu povinnosť

a) vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy a správnu prax tohto alebo druhého zmluvného štátu,
b) poskytnúť informácie, ktoré nie je možné získať na základe právnych predpisov alebo v riadnom správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu,
c) poskytnúť informácie, ktoré by odhalili akékoľvek obchodné, hospodárske, priemyselné, komerčné alebo profesijné tajomstvo alebo obchodný postup, alebo informácie, ktorých poskytnutie by bolo v rozpore s verejným poriadkom.

Článok 26: Členovia diplomatických misií a konzulárnych úradov

Žiadne ustanovenia tejto zmluvy sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré prislúchajú členom diplomatických misií alebo konzulárnych úradov podľa všeobecných pravidiel medzinárodného práva alebo na základe ustanovení osobitných dohôd.

Článok 27: Nadobudnutie platnosti

(1) Táto zmluva podlieha ratifikácii. Ratifikačné listiny budú vymenené čo najskôr.

(2) Zmluva nadobudne platnosť dňom výmeny ratifikačných listín a jej ustanovenia sa budú vykonávať,

a) ak ide o dane vyberané zrážkou pri zdroji, na príjmy vyplácané alebo pripísané 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom zmluva nadobudne platnosť,
b) ak ide o ostatné dane z príjmov a dane z majetku, na príjmy alebo majetok za každý daňový rok začínajúci sa 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom zmluva nadobudne platnosť.

(3) Dňom, keď sa začne vykonávať táto zmluva v súlade s ustanoveniami tohto článku, vo vzťahu medzi Slovenskou republikou a Českou republikou sa skončí platnosť a prestanú sa vykonávať ustanovenia Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku podpísanej v Bratislave 23. novembra 1992.

Článok 28: Výpoveď

Táto zmluva sa uzaviera na dobu neurčitú. Každý zo zmluvných štátov môže zmluvu písomne vypovedať najmenej šesť mesiacov pred koncom každého kalendárneho roka nasledujúceho po období piatich rokov odo dňa nadobudnutia platnosti tejto zmluvy. V takom prípade sa skončí platnosť tejto zmluvy a jej ustanovenia sa prestanú vykonávať,

a) ak ide o dane vyberané zrážkou pri zdroji, na príjmy vyplácané alebo pripísané 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom je dané oznámenie o výpovedi,
b) ak ide o ostatné dane z príjmov a dane z majetku, na príjmy alebo majetok za každý daňový rok začínajúci sa 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom je dané oznámenie o výpovedi.

Tabuľka: Prehľad vybraných pravidiel zo zmluvy medzi Slovenskom a Českou republikou